Niekedy si aj pri bežných elementárnych činnostiach dokážeme vylámať zuby, niektorí obrazne, niektorí skutočne. Keď príde reč na zuby, tak si vždy spomeniem na môjho spolužiaka zo strednej školy, Štefana. Dobrý, ale trochu jednoduchý chlapec z dediny, ktorého životným vzorom bol Kurt Cobain, a životným cieľom spáchať samovraždu v dvadsiatom siedmom roku života, ako Kurt.
Štefan okrem Nirvany, do ktorej sa mu z času na čas podarilo dostať aj za pomoci piva a liekov na predpis, miloval futbal. Miloval ho sledovať, miloval o ňom rozprávať, a najmä miloval ho hrať, hoci veľký talent a cit pre túto hru nemal. Kompenzoval to však zanietením a niekedy až prílišnou snahou, ktorá sa mu jedného dňa stala osudnou.
Počas hodiny telesnej výchovy sme, ako vždy, hrali futbal. V našich mladých časoch však ešte nemali školy ihriská s umelou trávou a tak sme futbal hrávali na betóne (moje kolená majú z toho dnes „veľkú“ radosť). Štefan sa vždy pasoval do pozície brankára, dodnes nikto nevie prečo, keďže v bráne vždy skôr chytil chrípku ako loptu, ale mali sme ho radi, tak prečo mu nevyhovieť?!
V ten osudný deň bol Štefan tiež v bráne, no po jednom zo svojich ojedinelých brankárskych zákrokov sa rozhodol, že aj on ukáže svoje futbalové majstrovstvo a rozbehol sa s loptou smerom k súperovej bráne. Ďaleko však nezašiel, pretože sa to nestretlo s pochopením u jeho protihráča a zároveň spolužiaka, ktorý mu podložil nohu a Štefana potkol. Surovo a zozadu.
Pud sebazáchovy dá u každého bežného smrteľníka mozgu povel aby sa snažil pád stlmiť rukami. Štefan však nebol bežný a z nepochopiteľného dôvodu dal počas pádu ruky za chrbát. Pád na betón vždy bolel, no pád pri ktorom sa Štefan doslova zahryzol do betónu nás bolel všetkých. Nastalo hrobové ticho, Štefan ostal ležať na zemi a my sme nevedeli, čo robiť. Asi po minúte Štefan doslova vyskočil zo zeme a s hurónskym, no už šušlavým revom „do pifiiiii, moje suuuby, ja Ťa sabijeeeeeeeem“ sa rozbehol sa spolužiakom, ktorý ho podkopol. Asi po 30 sekundovej naháňačke Štefan odpadol, my sme pozbierali jeho zuby a spolu s ním ho odniesli do triedy…
Skôr ako si začnete kontrolovať svoj chrup, vedzte, že v piatok o zuby určite neprídete. Pri DL a sit upoch Vám to nehrozí ani náhodou. Počas desiatich minút sa však môže stať, že Vás deadlifty prekvapia viac ako by ste čakali, tak ako Štefana prekvapila sila betónu. Preto sa naozaj sústreďte na techniku pri každom jednom lifte a váhu na činke voľte s rozumom.
[wod]AMRAP 10:
10 Deadlifts (125/ 85)
20 Abmat Sit Ups[/wod]
Na záver len dodám, že Štefana sme mali radi aj bez zubov, a čo je ešte podstatnejšie Štefan stále žije. O stave jeho chrupu nemám bližšie info, no verím, že s odstupom času je tento príbeh aj pre neho úsmevná „memoria“.