Sú dokonalým príkladom toho, že protiklady sa priťahujú. Kým on ju chcel naučiť cvičiť vo fitku, ona ho tam chodila len baliť. Ona má rada thrustre, jeho privádzajú do smútku. No a kým ju v tréningoch motivuje jeho úsmev, on potrebuje aby na neho kričala, vraj aj počas workoutov. No aj napriek týmto rozdielom prídu a odchádzajú z gymu vždy spolu, usmiati a spokojní, že aj popri všetkým povinnostiam si stále dokážu nájsť čas na tréning. O Danke, Maťovi a ich láske (nielen) ku CrossFitu sa dočítaš viac z ich odpovedí.
Povedzte nám niečo o Vás.
D: Ahojte. Som rodená a srdcom zarytá Martinčanka. Ešte necelého polroka a 30tku mám na krku. Momentálne je mojou každodennou zamestnávateľkou dcérka (1,5r), preto som maminou na plný úväzok. Možno nás vidieť na poobedných tréningoch aj s cupitajúcou parťačkou. Mám vyštudované učiteľstvo (MŠ a 1.stupeň ZŠ) Okrem iného som vášnivou psíčkarkou (keby môžem, máme doma všetkých havkáčov). Voľný čas sa snažím tráviť aktívne von v prírode, s rodinou, na dlhých prechádzkach a nepohrdnem dobrým jedlom.
M: Ahojte, volám sa Maťo a na tréningoch sa väčšinou stretávame poobede, kde so sebou berávame aj nádejnú adeptku na Crossfit Kids – Leu. Pochádzam zo stredného Slovenska (možno niekomu niečo povie Hriňová) a už zhruba 15 rokov som v okolí Bratislavy. Tento rok sa lúčim s “kristovými rokmi”, čo sa prejavuje hlavne tým, že život bez svalovky z tréningov už veľmi nepoznám – akurát to vždy bolí niekde inde. Žijeme v dedinke pri Bratislave s Dankou, malou Leou a fenkou, ktorú ste párkrát mohli vidieť aj v gyme.
Venovali ste sa nejakej aktivite pred tým ako ste začali cvičiť u nás?
D: Ako dieťa som často lyžovala, teraz je to len rekreačne, pomimo taká klasika, bicykel, korčule… Istú dobu som aj behala, ale v tom som sa tiež nenašla. Keď sme sa spoznali s Maťom, tak aktívne cvičil vo fitku. Neraz ma so sebou zobral, ale naše spoločné cvičenie skončilo radšej kecaním ako cvičením a následne sme to zabalili. Párkrát som skúšala cvičiť aj doma, ale nebavilo ma to a nevedela som sa prinútiť cvičiť.
M: Viackrát v minulosti som mal obdobia, kedy som chodil do klasického fitka, ale nevydržalo to dlho. Naposledy pár rokov pred Protonom, kedy som si veril, že nahovorím Danku, nech chodí so mnou, ale dopadlo to tak, že sme nakoniec nechodili ani jeden. U mňa to asi zabíjal stereotyp. Okrem toho sme radi chodili na turistiku, máme radi Tatry, ale aj kdekoľvek tu v Karpatoch a podobne.
Prečo ste začali s CrossFitom?
D: Ku CrossFitu ma opäť zlanáril Maťo (za čo som mu dodnes veľmi vďačná). Pamätám si ako jeden večer spomenul, že by sme mohli zas spolu kdesi chodiť cvičiť, podmienkou bolo, ale už niečo v skupine a pod dohľadom odborného oka. Keď mi povedal o CrossFite, najprv som ho zrušila. Totižto mala som predsudok, že to nie je vhodné pre ženy skrz silových tréningov a dvíhaní vyšších váh. Dala som tomu šancu a tak sa mi to zapáčilo, že dodnes je CrossFit moja srdcovka. Našla som sa v ňom, a sadol mi ako “riť na šerbeľ”, ako sa hovorí.
M: Cez COVID som ako programátor zostal na homeoffice a som na ňom v podstate až dodnes. Po prvom roku bolo doslova vidno, že ten pohyb treba niekde “doplniť”. CrossFit ma lákal už dávnejšie, aj v časoch keď som chodil do fitka, ale vždy som to považoval za niečo také, že musím roky makať, aby som bol schopný s tým začať. Ale pri googlení som zistil, že je to viacmenej pre každého a tak sme sa dostali k Protonu.
Prečo práve CrossFit Proton?
D: Výber gymu som nechala na Maťovi, keďže viem, že keď ide o niečo dôležité, tak si o tom všetko pozisťuje a dlho premýšľa. Na základe skvelých recenzií o gyme, tréneroch, i celkovom programingu, a od úvodného stretnutia s Luckou sme si dohodli súkromný Basic vo dvojici s Aďom. A tu už končila sranda, a nebolo cesty späť.
M: Asi ste mali dobre platenú reklamu. Srandujem, ale keď sa tak zamýšľam, myslím, že v čase keď som hľadal info o CrossFite ako takom a o nejakých gymoch v BA, tak ste mi vyskakovali pomerne často. Vtedy rozhodla asi hlavne lokalita, priestory a recenzie členov.
Významný moment Vašej CrossFit kariéry, ktorý sa Vám vryl do pamäte?
D: Na súkromnom Basicu nám dal Aďo zavesiť sa na hrazdu. Vedela som, že mám ruky slabšie, neudržala som sa, doslova, že ani sekundu. Teraz sa snažím na tréningu robiť kippované zhyby, už len v tom vidím obrovský posun. Je viacero takých míľnikov, ako prvé TTBs, double undre, dvíhanie väčších váh pri vzpieraní.
M: Prvý BMU bez expandra. Ten som sa chcel naučiť už dávno a za výraznej pomoci Adinho gymnastického workshopu sa to potom po čase aj podarilo. Taktiež prvý RMU, to tiež potešilo. Už len keby som ich vedel dávať vo väčších sériách, ale verím, že príde aj to.
Aký je Váš najobľúbenejší a najmenej obľúbený pohyb / lift?
D: Nemám vyslovene jeden obľúbený lift. Zbožňujem drepy, takisto wallbally, HS walk, toes to ringy, gymnastika je dosť obľúbená, a v optimálnom počte aj thrustre. Čo však v láske nemám je pekelný stroj echo bike, ski erg a „overhead“ drepy, pri ktorých si vždy myslím, ako ma činka zahluší. Snatchom som ako-tak pomaly prišla na chuť.
M: Aj podľa predošlej odpovede sa dá usúdiť, že najobľúbenejšie sú hlavne gymnastické cviky ako hrazda (BMU/C2B/PU/TTB), ale mám rád aj lano a ťažkú činku, pokiaľ nejde nad hlavu (ach tá moja mobilita), či už sú to deadlifty, drepy alebo cleany. Najmenej obľúbený cvik… thrustre, tie ma vždy dajú do smútku.
Ovplyvnilo to, že cvičíte CrossFit Váš bežný život?
D: Hahaha, a ešte ako. Najviac asi teraz, keďže máme malé dieťa, spoznáva svet a chce byť všade, takže nonstop s ňou musím/e držať krok. Keďže som cvičila pred, počas a po tehotenstve, tá energia, sila je u mňa citeľná. Zakaždým cvičenie ocením, aj keď držím/nesiem dieťa, mám nákupnú tašku, tlačím kočík a v ďalšej ruke vediem našu 6,5kg psicu. Alebo tiež pri takom bežnom nakladaní, vykladaní vecí.
M: Určite áno, minimálne keď sme sťahovali gauč po schodisku a nemusel som volať susedov. Ale celkovo ten aktívny pohyb, a sem tam nejaké svaly určite zlepšili život ako taký.
Máte nejaký konkrétny cieľ, ktorý chcete dosiahnuť? Vrámci gymu alebo aj mimo neho?
D: Obdivujem ľudí, ktorí vedia chodiť po rukách, to by som si veľmi priala sa naučiť (avšak popri striedaní sa s Maťom na tréningoch, na to veľa priestoru nemám). A možno raz by som chcela spraviť aj BMU, ale najprv sa musím zbaviť pocitu, že padnem z hrazdy, lebo sa bojím výšok.
M: Mojou najslabšou oblasťou, čo sa CrossFitu týka, je určite overhead pozícia a stojka, chôdza po rukách atď.. Na tomto by som chcel zapracovať. Mimo gymu? Vyznie to ako strašné klišé, ale aktuálne asi vychovať z dcérky Lei dobrého človeka.
Je pre Teba prítomnosť partnera/partnerky na tréningoch motiváciou navyše?
D: Keď sme boli bezdetní, tak sme sa navzájom v tom momente podporovali. Teraz, keď sa striedame popri malej, tak ma poteší, keď ho počas môjho wodu vidím ako sa na mňa pozrie a usmeje. To mi dodáva motiváciu a chuť ísť ďalej.
M: Tí čo s nami boli na niektorom z OPENov, si určite spomenú, ako po mne Danka hučala počas workoutov. Takže určite áno, je super motiváciou. Hlavne, a to určite ľudia na tých tréningoch vidia, Danka ide bomby a čo sa výdrže na tréningu týka, rád by som sa dostal tam kde je ona. Takže aj keď prídem k tabuli tak jedna z prvých vecí je, že hľadám jej výsledok a tam by som sa chcel v ten deň dostať.
Musíte sa niekedy navzájom prehovárať aby ste išli na tréning? A ak áno, tak kto koho?
D: Sem tam som ja iniciátorka, ale skôr by som povedala, že je to tak 50:50.
M: Povedal by som, že je to tak 50:50. Toto je výhoda toho, že chodíme cvičiť obaja, že ak sa niektorému nechce, ten druhý ho potiahne. Je minimum takých dní, kedy si obaja povieme, že dnes sa nám nechce, dnes nejdeme.
Kto tréningy viac prežíva?! Kto je z Vás viac súťaživý?! A bavíte sa vôbec doma o nich?
D: Ja viac prežívam tréningy v tom zmysle, že keď sa mi dá, tak o 18tej pozriem, čo nás nasledujúci deň čaká. Následne ten tréning konzultujeme, že čo a ako bude mohlo by byť a také naše predstavy o tom. Tie niekedy zhasnú ako fakľa, keď prídeme pred tabuľu a pozriem si časy, alebo keď trenér/ka nás oboznámi s wodom. Isto som viacej súťaživejší typ, preto Maťo so mnou aj “miluje-miloval” teamové wody, lebo som ho motivovala k lepšiemu výsledku. Debatky o tréningoch sú u nás takmer na dennom programe, aj keď v ten deň necvičíme.
M: Povedal by som, že Danka. Ale záleží aj od konkrétneho workoutu a dosť aj od ľudí, ktorí sú na ňom. Ak je tam niekto výkonnostne podobný, tak sú tam určite hecovačky aj u mňa. A či sa bavíme o workoutoch aj doma? Nooo poviem to takto, niekedy by som si podľa Danky mohol nastavovať hodinky, pretože takmer vždy viem, kedy je už 18:00, lebo Danka mi už oznamuje WOD na nasledujúci deň. Takže určite áno, o CrossFite sa bavíme aj mimo gymu.
Prezraďte nám niečo jeden o druhom, čo o Vás ešte nevieme…
D: Ťažko povedať, možno to, že nemá moc v obľube tímovky, ale to len preto, aby nebrzdil svojho sparingpartnera. A vie pekne kresliť, aj keď sa tomu moc nevenuje.
M: Fuuu, toto je tenký ľad. Danka možno niekedy v gyme vyzerá, že sa mračí, ale to je tým, že aj keď je to bojovníčka na tréningoch, nepodarilo sa jej zvíťaziť nad kontaktnými šošovkami. Prst v oku je pre ňu (musím povedať, že právom) ešte výzva. Takže nezazerá, len zaostruje.
Chcete niečo dodať na záver?!
D: Najprv to, že som rada, že sme to s Maťom nevzdali a aktívne cvičíme pomaly už 5 rokov.Konkrétne chcem poďakovať za starostlivosť počas môjho tehotenstva, lebo ste škálovali cviky na mieru a to ukazuje aj Vašu profesionalitu v tom, čo robíte a robíte to naozaj skvele. Okrem toho za parádnu komunitu ľudí v Protone, organizovanie spoločných eventov, kde je vždy neskutočná atmoška.
M: To, že nám to cvičenie vydržalo takto dlho a aj s malou Leou, je do veľkej miery aj zásluhou Protonu a ľudí v ňom, vrátane trénerov. Takže za to Vám patrí jedno veľké ďakujem, robíte to dobre, neprestávajte.
Chceš zažiť najlepšiu hodinu tvojho dňa?
A okrem toho zlepšiť svoje zdravie, kondíciu, postavu a náladu?