Nie je to tak dávno, čo sme spolu s Vami oslávili siedme narodeniny Protonu. Pre Vás to možno bol len jeden z mnohých dôvodov na párty, pre nás to znamená oveľa viac. Aj vďaka Vám, sme sa stali najstarším licencovaným (oficiálnym) crossfitovým gymom na Slovensku. Čo je méta, o ktorej sa nám pri otváraní prvej brány Protonu ani len nesnívalo, keďže v tom čase už existovalo na Slovensku niekoľko crossfitových gymov. Faktorov, ktoré zapríčinili to, že je Proton zrazu tým najstarším je niekoľko, no jedným z tých rozhodujúcich ste Vy, naši členovia. A tak aj nasledujúce vety budú do veľkej miery o Vás, a pre Vás.
Vážime si každého jedného človeka, ktorý sa rozhodne vložiť dôveru v tréningový proces, o ktorý sa v Protone snažíme, a ktorého podstatou bolo, je a bude: „kvalita na úkor kvantity“. Vy, ktorí ste u nás už nejaký ten mesiac, viete, že to nie len len „cliché“, ktorým sa oháňajú muži s malými penismi. A koniec koncov, Vy sami ste dôkazom toho, že sa tá podstata premieta aj do praxe. Nikdy sme sa nenaháňali za tým, aby sme mali najviac členov na Slovensku, ale radšej sa sústredíme na to, aby ste u nás ostali čo najdlhšie. Aby sme Vás naučili, že CrossFit nie je len hodina trieskania činkami, ale že je to životný štýl, ktorý veľmi pozitívnym spôsobom ovplyvňuje kvalitu Vašich životov. A to sa nedá za mesiac, ani za dva.
O to viac sme hrdí na to, že mnohí z Vás majú za sebou viac ako 100 tréningov, že nám každý rok pribúdajú členovia s 300vkou tréningov, a dokonca „legendy“, ktoré sú s nami viac ako 5 rokov, a teda tých narodeninových osláv majú za sebou už niekoľko. Všetko sú to míľniky, ktoré Vám veľmi radi pripomíname, pretože si Vašu vernosť naozaj vážime a ceníme. Tento rok sa však piatim z Vás podarilo dosiahnuť ešte významnejšiu métu, ktorá je v slovenských crossfitových vodách unikátom, métu ktorú „všetci nám môžu závidieť“, vrátane Vaša Patejdla, v našich kruhoch známejšieho pod pseudonymom „Macho Patejdl“.
Dámy a páni, pripravte si svoj obdiv a možno trochu závisti, pretože Mariana K., Lenka B., Tomáš Z., Peter J. a Peter P. prelomili hranicu 1000 tréningov v Protone, a to si teda minimálne obdiv zaslúži. Neviem do akej miery si to uvedomovali oni, no my sme veľmi dlho rozmýšľali nad tým, ako im ich vernosť a dôveru oplatíme. A nakoniec sme sa rozhodli, že ich unesieme a necháme ich napospas krutej severskej prírody. Lebo je úžasné, že Majka vyhrala svoj boj nad box jumpami, je skvelé, že Tomáš už spraví bar muscle up v podstate hocikedy, že Lenka lieta na hrazde, Peter J. našiel odvahu na kliky v stojke a Peter P. odpanil zakliate squat snatche, no chceli sme sa presvedčiť, či im tých 1000 tréningov dalo aj niečo do života.
A tak sme pre nich zorganizovali kurz prežitia v krásnej, no drsnej kysuckej prírode. Že je to skôr trest ako odmena?! Že Kempinski a prosecco by si zaslúžili viac?! To si myslel aj Peter P., a nakoniec sa tešil aj z toho, že mu zovrela voda na vlastnoručne pripravenom, a bez zápaliek zapálenom ohni, ale tam sa ešte dostanem.
Asi najťažšou úlohou pre nás, bolo nájsť termín, ktorý bude vyhovovať všetkým piatim, nám, a tiež inštruktorom. Po silnom boji, a v niektorých prípadoch aj zasadaniach rodinných rád, sme ho našli, a tak sme sa mohli sústrediť už len na detaily, ktorými sme chceli tento zážitok ešte umocniť. Do poslednej chvíle naši tisíckári netušili kam idú, s kým idú a prečo tam idú. Asi najťažšie to zvládal Tomáš, ktorý to denne na nás skúšal rôznymi otázkami, citovým vydieraním a pomaly sa schylovalo aj ku korupcii. Uľavilo sa mu až dva dni pred odchodom, kedy všetci dostali inštrukcie o čase a mieste odchodu, a tiež o povinnej výbave.
Aj napriek sladkej nevedomosti, nastúpili všetci piati do áut, ktorými sme ich v sobotu skoro ráno odviezli na miesto, kde líšky dávajú dobrú noc, do kysuckej dedinky Klokočov. Tam na nás čakali v maskáčoch odetí a rôznymi zbraňami obklopení inštruktori Dano a Majo, a našim piatim statočným pomaly, ale isto dochádzalo čo ich čaká a neminie. Hoci Peter P. ešte stále dúfal aspoň v to prosecco.
Úplne iné očakávania mal náš druhý Peter, ktorý prišiel pripravený ešte lepšie ako samotní inštruktori a pri jeho vojenskom outfite a vybaveniu sme vyzerali ako českí turisti v ponožkách a sandáloch. Našim dvom dámam to však absolútne neprekážalo, keďže ich viac trápilo či si budú mať kde večer umyť vlasy a zapojiť fén, ktorý si na kurz prežitia so sebou doniesli.
Po krátkom zžívaní sa s prostredím nasledovala teoretická časť kurzu, ktorá začala vetou „ak aj niečo viete o prežití, tak na to teraz zabudnite, lebo to neplatí“, Peter P. už síce zo seba nevydal ani hlásku, no v jeho zarosených očiach bolo vidieť „prosecco, Kempinski, prosíííím“.
Úplne v inom svetle sa prezentoval Tomáš, ktorý zažiaril v úvodom vedomostnom kvíze. Je až obdivuhodné, koľko času si popri práci, dvoch deťoch, pravidelných tréningoch, otužovaní a piatich dovolenkách za rok, dokáže ešte nájsť na pozeranie videí o prežití v prírode.
V teoretickej časti nám Dano s Majom postupne ukázali ako založiť oheň najrôznejšími spôsobmi, ako získať a filtrovať vodu, čo všetko je nevyhnutné mať so sebou pri turistike, v aute, alebo len tak na osobnú ochranu. Ako získať potravu, či už rastlinnú, alebo živočíšnu, k čomu im dobre poslúžila aj mačka, ktorá sa okolo nás chvíľu motala, a tiež ako si vyrobiť prístrešok, resp. úkryt. A v neposlednom rade ako sa zachovať v krízových situáciách.
Po krátkej obednej pauze nasledovala praktická časť, v ktorej sme mali nadobudnuté vedomosti pretaviť do praxe. Rozdelení do tímov, sme dostali za úlohu založiť oheň bez zápaliek, pripraviť na ňom jedlo, teplý nápoj a postaviť si bezpečný prístrešok pre dvoch. No a prax ukázala, že z teoretickej časti si každý vzal to, čo sa mu najviac páčilo, a nie tak úplne čo by sa mu hodilo. A tak Peter P. rúbal dve hodiny drevo, Palo takmer podpálil základný tábor ešte pred tým ako sme sa vôbec k praktickej časti dostali, Majka namiesto prípravy potravy zbierala čučoriedkové vetvičky, a Tomáš s Peťom J. sa snažili uvariť kurací vývar z jedného kuracieho stehna.
Teraz asi nastal moment, kedy sa zrejme pýtate, čo im dalo tých 1000 trénigov do života, no vedzte, že odhodlanie, súťaživosť, trpezlivosť pri zakladaní ohňa, nezískate sedením pred televízorom, alebo počítačom. V skúške sme nakoniec obstáli všetci, uvarili sme jedlé jedlo, Majka to svoje naservírovala dokonca tak, že by sme z toho zjedli asi aj kravské lajno, vývar sa podaril tiež, a Lenka dostala pochvalu za najromantickejší prístrešok, Peter P. už na prosecco ani nepomyslel, lebo narúbal drevo aj na prežitie celej zimy, nie len jedného chladného dňa na Kysuciach.
Po akčnom, zábavnom a náročnom dni sme si dopriali spoločnú večeru, vytúžené prosecco a kúpanie pod holým nebom vo veľkej kadi s horúcou vodou, v ktorej by sme zrejme ostali až do rána, keby sa opäť neprejavili Palove pyromanské chúťky, kvôli ktorým priložil pod kaď toľko dreva, že skoro spravil vývar aj z nás.
Prežili sme však aj tentokrát, a vrátili sme všetkých živých a zdravých späť k ich rodinám. A pre pokoj vo Vašich dušiach, prežila aj spomínaná mačička. Samozrejme počas víkendu sa toho udialo oveľa viac, no čo sa stane na Kysuciach, vraj ostáva na Kysuciach, takže na všetko ostatné sa spýtajte našich „hrdinov“ z tisíc a jedného tréningov.
Sme veľmi radi, že sme sa im mohli poďakovať za ich dôveru a vernosť aspoň týmto spôsobom, a budeme ešte radšej, keď budeme môcť podobné akcie zopakovať.
Bez Vás by totiž Proton nebol Protonom.
Ďakujeme, že ste s nami!