Dnešný koment bude trochu iný, povedal by som, že serióznejší, aj keď tomu asi neuveríte. V sobotu sú na programe „opäť“ mŕtve ťahy, inak povedané mŕtvoly, či sa Vám to páči alebo nie. Rozhodne by sa Vám to však páčiť malo, keďže mňa mama naučila, že o mŕtvych by sa malo rozprávať len v dobrom.
Nie, že by som s ňou nesúhlasil, ale tak trochu som si to vysvetlil po svojom a obzvlášť na pohreboch s tým mám občas problém, pretože som zažil aj také, na ktorých som viac plakal od smiechu ako od žiaľu. Takým najkritickejším bol pohreb môjho starého otca, na ktorého dodnes spomínam len v dobrom, a ktorého som mal veľmi rád, dokonca tak rád, že som kvôli nemu mal rád aj moju starú mamu.
Tesne pred pohrebom sa celá rodina stretla v byte mojich starých rodičov, všetci spomínali, vzlykali, plakali. S bratrancom sme to celé sledovali z obďaleč, a spomínali skôr na všetky veselé príhody, ktoré sme s dedom zažili. Samozrejme najmä preto, že sme nechceli plakať, veď muži nikdy neplačú! Tesne pred odchodom na pohreb sme ostali v izbe takmer sami, a bratranec mal potrebu povedať mi vtip. Neviem už o čom ten vtip bol, ale vtedy to bol ten najvtipnejší vtip na svete.
Cestou do obradnej siene som sa naň však snažil zabudnúť, pretože som nechcel byť ešte čiernejšou ovcou rodiny. Darilo sa mi to! So sklonenou hlavou som stál spolu s ostatnou rodinou pri rakve až do momentu, kedy som sa jedným okom pozrel na svojho bratranca a všimol si ako sa „dusí“ od smiechu. Samozrejme, že som si spomenul na vtip a druhá vlna záchvatu smiechu prišla v ten najnevhodnejší čas. Sprava lakeť od mamy, zľava lakeť od strýka, no smiech som jednoducho nedokázal zastaviť.
Zachránila ma moja silno smútiaca stará mama, ktorá sa netešila práve najsilnejšiemu duševnému zdraviu a potrebovala nás o tom zas a znovu presvedčiť tým, že na celú obradnú sieň začala vykrikovať, že dedo nie je mŕtvy, pretože sa potí. V tom momente som sa mohol snažiť zadržiavať smiech akokoľvek, nedalo sa. Obradnú sieň som musel opustiť spolu s ňou, ona dobrovoľne nasilu, ja dobrovoľne, aby som jej mohol vysvetliť, že to nie je pot ale orosenie, keďže posledné noci strávil dedo v mrazničke.
Viem, že od Vašich posledných mŕtvol neprešlo veľa času, no verím, že v sobotu budete nad nimi tiež stáť s úsmevom a tešiť sa z každého kilogramu, ktorý sa Vám podarí zodvihnúť zo zeme. Deadlifty to nebudú ľahké, ale v piatich sériách to určite zvládnete z každej jednej mŕtvoly budete mať radosť.
[wod]3-3-3-3-3
Deadlifts[/wod]
Nemusíte mať obavy, Vy budete v sobotu dvíhať len činky…či?!
