V pondelok sme sa presvedčili, že bieli muži a ženy vedia skákať. Niektorým z Vás sa podarili naozaj obdivuhodné skoky do výšky, niektorí pre zmenu konečne dokázali prekonať strach z výskokov na bežnú výšku boxu. V sobotu budete môcť svoje natrénované skoky využiť vo workoutovej praxi. Netvrdím, že to bude jednoduché, ale niekedy Vás práve tie ťažké skoky posunú oveľa viac ako tie opatrné, priam nesmelé.
Ja na svoj najodvážnejší a zároveň asi najdebilnejší skok nezabudnem nikdy. Mal som asi 16 (áno aj napriek pokročilému veku, si dokážem spomenúť na časy keď som mal sladkých „násť“), a po škole som sa ponáhľal domov, pretože som bol pozvaný na oslavu narodenín jednej z mojich spolužiačok. Bola to vôbec prvá oslava, na ktorú ma pozvalo dievča, a to aj napriek tomu, že som bol stále viac širší ako vyšší. No konečne aspoň jedna pochopila, že som vtipný, a že budem vtipný aj keď budem stáť len v rohu a nekaziť dojem, alebo nebodaj fotky. Význam tejto udalosti Vám asi nemusím bližšie opisovať.
S roztrasenými rukami som sa snažil otvoriť dvere do bytu, no kľúčik akosi nechcel vojsť do zámku úplne celý (TOTO NIE JE ŽIADNA METAFORA!). Skúsil som ešte raz…ešte raz…a ešte raz. Zúfalo som začal búchať na dvere, pretože som si myslel, že sestra prišla domov skôr ako ja. Neprišla! Pretože prišla pred tie isté dvere asi desať minút po mne. Bola rada, že ma vidí, lebo bola presvedčená o tom, že stratila kľúča a nebude sa mať ako dostať domov. Nestratila ich, len ich nechala vo dverách, ktoré pri odchode z domu zabuchla.
Riešenie tejto situácie sa pochopiteľne očakávalo od staršieho rozumnejšieho brata. Hasiči?! Nie, tí rozbijú dvere, mama nás zabije. Rozbijem ich ja?! Nie, rozbijem sa viac ako dvere a mama ma zabije. Po chvíľke intenzívneho premýšľania som dostal nápad nápadov, dostanem sa do bytu cez balkón. Veď no a čo, že sme bývali na deviatom poschodí, balkóny sme mali situované na preskačku, takže pri troche odvahy sa z jedného dalo zoskočit na druhý.
Toto som vyhodnotil ako najlepší nápad, pretože ak to nevyjde, mama ma nezabije. Sused z desiateho poschodia z toho až taký nadšený nebol, najmä keď som u neho zazvonil a hneď ako mi otvoril dvere som sa ho opýtal:“dobrý deň, môžem si skočiť z Vašeho balkóna?“…dve minúty ticha…protiotázka: „Ty fetuješ?!“ Dohodli sme sa však, a umožnil mi preliezť zábradlie jeho balkóna na desiatom poschodí, a zoskočiť na náš balkón na poschodí deviatom, samozrejme všetko kontroloval prísnym pohľadom a keby mi ten skok nevyšiel, tak bol pripravený…mi zamávať.
Akcia však prebehla podľa plánu, do bytu som sa dostal, na oslavu tiež a mama?! Tá ma len prizabila, keď sa dozvedela ako som celú situáciu „bravúrne“ zvládol. Ja som si následky môjho skoku uvedomil asi až o dva týždne, keď som sa díval z okna a zamýšľal sa nad tým, že bývame dosť vysoko.
Vysoko, resp. vyššie ako ste zvyknutí, budú aj Vaše boxy, na ktoré budete v sobotu skákať. Ako som naznačil v úvode, nebude to jednoduché, obzvlášť v kombinácii s behom, ale keď na chvíľu zabudnete na svoj strach, možno zistíte, že to skákanie nie je až také hrozné. A ak aj nie, bude Vás to bolieť menej ako pád z desiateho poschodia!
[wod]4 Rounds for time of:
15 High box jumps
400m Run[/wod]
Do takýchto výšok v sobotu nepôjdeme, ale kvalita odrazu bude rovnako dôležitá…