Nie som typ človeka, ktorý by sa často vracal do minulosti, pretože si myslím, že žiť treba pre prítomnosť, lebo len tak si dokážeme zážitky vychutnať naplno. Niekedy však dobre padne spomenúť si na časy minulé, najmä ak ide o príjemné okamihy.
K nim sa už takmer podvedome dostávam najmä vo štvrtok, keďže práve tomuto dňu sme zasvätili naše throwback workouty. Ten tentotýždňový throwback vo mne vzbudil spomienky na časy kedy sa ľudské plemä rozhodovalo akým smerom sa bude uberať jeho hudobný vkus. Prvým a vlastne aj jediným zásadným míľnikom v tejto Sophiinej voľbe, bolo pre mňa rozhodnutie či budem metalistom, alebo depešákom (ak tomuto pojmu nerozumieš, opýtaj sa rodičov).
Rozhodol som sa pre „ťažké kovy“, pretože mi tento žáner ponúkal jednoducho viac možností a aj preto, že môj strýko bol ortodoxný metalista a platňu Depeche Mode by mi nikdy nedovolil prehrať na jeho gramofóne. Tomuto žánru som ostal v podstate verný dodnes, aj keď už nie tak zaryto ako kedysi, čo dokazuje aj fakt, že na koncerte Depeche Mode som bol už trikrát a boli to naozaj veľmi silné hudobné zážitky.
Počas študentských čias som zažil niekoľko ďalších podobných volieb, no ako metalistu sa ma nemohli týkať, a tak som ich len nezaujato pozoroval. Tak ako to bolo napríklad v prípade Take That vs. East 17. Takmer všetci moji spolužiaci boli na strane sladučkých TT a triedou často znelo „I just want you back for good…want you back…want you back…“, a ja sa čudujem, že som z tých presladených chlapcov nedostal cukrovku, aj keď tá mi skôr hrozila z môjho spôsobu stravovania sa. Každopádne mne boli sympatickejší East 17, boli tiež sladkí no snažili sa to skryť za drsný image doprevádzaný koženými bundami, piercingom a retiazkami.
Takmer podobným smerom sa uberala aj ďalšia voľba, ktorá ma zastihla počas pubertálneho obdobia, Backstreet Boys vs. N’Sync. Asi Vám nemusím hovoriť na koho strane bola verejná mienka, keďže minimálne jeden z Vás si dodnes dokáže spievať počas ranných tréningov „Everyboody, yaaaeeh, rock your body, yeaaah…“. Ja som však opäť nešiel s davom a viac som sa prikláňal na stranu N’Sync, pretože som tušil, že ten sladký kučeravý blonďáčik Justin jedného dňa spraví dieru do hudobného sveta, a zatiaľ sa mu to darí podstate lepšie ako chalanom z BSB.
Podobné voľby môžeme zažívať v rôznych oblastiach života, crossfit nevynímajúc. Tak napríklad keby som Vám dal na výber medzi back squatmi a overhead squatmi, tak si určite väčšina z Vás vyberie back squaty a ja by som zrejme OHS robil úplne sám. Ja Vám to nemám za zlé, mám Vás rád aj keď neviete, čo je dobré, dokonca tak rád, že Vám tie BS vo štvrtok doprajem(e). Verím, že to patrične oceníte a užijete si ich vo veľkom štýle, päť sérii Vám na to poskytne viac než štedrý priestor.
[wod]TBT 5.3.2017, 10.7.2017, 16.6.2018:
5×5 Back Squats[/wod]
Naozaj ťažko vybrať z plejády hitov spomínaných boy bandov, no týmto army style klipom si East 17 určite získajú aj Vás.