S mesiacom lásky sa nemôžeme rozlúčiť inak ako tímovkou. Silno verím, že sa nám podarí rozlúčiť aj s októbrovým počasím, ktoré si pomýlilo načasovanie a otravuje ma už celý mesiac.

Ale späť k tímom, ktoré Vás dúfam neotravujú rovnakým spôsobom. Veď pri správnom zložení tímu je radosť byť jeho súčasťou. Ja napríklad nikdy nezabudnem na svoj prvý väčší pracovný tím, kvôli ktorému som sa vlastne presťahoval do Bratislavy.

Bol to reportingový tím v jednej korporátnej firme a jeho zloženie bolo naozaj pestré. Zo začiatku som si dokonca pripadal ako keby som sa presťahoval do Budapešti a nie Bratislavy, keďže takmer polovica členov tímu hovorila viac po maďarsky ako po slovensky. Medzi nich patril aj Peťo zo Šamorína, ktorý bol takým maskotom tímu, a jeho snaha o slovenčinu mi ostane v spomienkach navždy.

Peťo bol veľmi ochotný a dobrosrdečný, čo si sám veľmi dobre uvedomoval, pretože raz keď som mu povedal, že má dobré srdce za to, že mi pomohol s jedným projektom mi odpovedal: „aj mama raz povedala mi, že Tebe raz zabije to Tvoje srdce veľké….!“

Nezaprel však v sebe aj maďarskú horkokrvnosť a občas prekvapil neprimeranou reakciou, ktorá však vo finále tiež pobavila. Raz sme sa s Palom bavili o masáži, Peťo počul náš rozhovor, podišiel ku mne a s kamennou tvárou mi povedal: „dám Ti úder s lakeťom, to Ti bude masáž….“

Rovnako horlivo sa vedel postaviť aj za svoju prácu. Pri prezentácii jedného svojho projektu sme poukázali na dizajn, ktorý sa nám nepáčil. „Čo? Farby Ti nepáčia…?“ Zareagoval Peťo podráždene a ja som vybuchol smiechom. „Prečo mi smeješ?“ Pokračoval, a pridali sa ku mne aj ostatní. To už bolo na neho priveľa a so slovami „veď to, Vy smejete do p..i, ale sa tomu nechápete…“ urazene opustil tímový míting.

Občas však aj taký pozitívne naladený človek ako on, mal slabšie chvíle. Pri jednej takej sa zadumane díval von oknom asi desať minút. Keďže som bol starostlivý kolega, podišiel som k nemu a spýtal sa ho:
„Čo sa deje Peťo?“
Jeho odpoveď: „Nič, snívam sa….“

Už asi chápete prečo sa na Peťa nedá zabudnúť ani po toľkých rokoch, mimochodom presne zajtra sú to tri roky, čo som opustil korporátny život a rozhodol sa venovať Vám na plný úväzok. Ja neľutujem, hoci s Peťom bola fakt sranda, dúfam, že neľutujete ani Vy?!

Tak ako neoľutujete ani účasť na zajtrajšom tréningu, pretože v tímoch je to vždy väčšia zábava ako sám so sám.

Partner WOD, 20min. AMRAP:
400m Run (together)
20 Burpee Box Overs (30/24)
40 KB Swings (32/24)

Dúfam, že od samého rána Vás uvidím takýchto vytešených a radostných…